Skúste to s bonsajmi

idiel. V Číne má domov aj bonsaj, teda umenie pestovať miniatúrne stromčeky v nádobách.

Ezoterici hovoria, že v malom bonsaji je obsiahnutá energia celého stromu, a preto pôsobí blahodarne. Skeptici musia priznať, že mať na stole kúsok živého lesa je pekné a pôsobí to upokojujúco.

Kultúra bonsají expandovala z Číny do všetkých krajín Ďalekého východu. Špeciálnu obľubu si získala v Japonsku, kde bol vždy problém s priestorom – a navyše Japonci v histórii radi preberali čínske vplyvy, či už filozofiu, alebo napríklad záľubu v čaji.

Dnes sa miniatúrne stromčeky kultivujú všade vo svete, aj keď na Východe je ich obľuba najväčšia – predmet bonsaj sa učí aj na špecializovaných vysokých školách typu našej záhradnej architektúry.

Slovenské ministromčeky

„Na Slovensku je niekoľko stoviek bonsajistov,“ hovorí Vladimír Ondejčík, ktorý vedie nitriansku bonsajovú školu, čo je aj inštitúcia organizujúca kurzy, workshopy a výstavy priateľov ministromčekov.

Ondejčík je doktor prírodných vied, matematik a chemik. Bonsaje si jeho a jeho manželku Alenu – biologičku získali ešte pred revolúciou, zháňali dostupnú literatúru a kultivovali rastliny metódou pokusov, empiricky. Omylom sa vraj podarilo vyhýbať. „Vždy sme mali obrovský rešpekt pred rastlinami, to je prvé pravidlo bonsajistiky,“ hovorí Ondejčík. Po revolúcii bonsajom zasvätili život. Aj čaju – tvrdia, že tieto dve kultúry sa výborne dopĺňajú, na čo prišli pri cestách na Ďaleký východ. U nás v Európe vraj zvykneme veci oddeľovať, tam ich vnímajú v celistvosti.

Majstri

„Japonské bonsajové umenie je pre nás oveľa pochopiteľnejšie,“ podotýka Alena Ondejčíková. „Čínske bonsaje sú strapaté ako stromy z prírody. Japonské bonsaje vyjadrujú ideál krásy a obsahujú presné zásady japonskej estetiky. Vo východných krajinách sú bonsajoví majstri veľmi vážení. Aj Slovensko v apríli navštívil prezident taiwanskej asociácie tvorcov bonsajov Min-Hsuan Lo, ktorý učí bonsajistiku po celom svete.“

A ešte jednu vec vymysleli Japonci – kým čínske misky boli pomerne hlboké, Japonci zaviedli v období edo misky plytké – až dva centimetre. Viedli ich k tomu filozofické pohnútky. Stromčeky sa používali na duchovnú výchovu samurajov. Tým, že dosiahli prepojenosť človeka so stromčekom, kde každá chyba mala za následok uhynutie rastlinky, kultivovali žiakovo duchovno, znižovali ego a zvyšovali zmysel pre zodpovednosť.

Nechceme násilie

Ľudia niekedy zvyknú považovať bonsaje za niečo neprirodzené, znásilnenú prírodu. Vladimír Ondejčík sa proti tomu ohradzuje. Stromčeky, ktoré sa používajú na bonsaj, nie sú zákrpky, ale normálne stromy, aké rastú aj vo voľnej prírode. Každý strom však rastie tak, že koruna sa vyvinie približne podľa toho, koľko miesta je pre koreňový systém. „Nemusíme chodiť ďaleko. Keď sa vo vysokých horách končí pásmo lesa, rastliny sú tiež s pribúdajúcou výškou menšie a menšie.

Prispôsobujú sa podmienkam. Keby sme bonsaj presadili do voľnej pôdy, tak vyrastie na normálny strom,“ hovorí Ondejčík, ale dodáva, že existujú aj špeciálne odrody, používané na bonsaj – malé alebo špeciálne sfarbené. Miniatúra sa teda dá vypestovať aj z obrovského afrického baobabu. Práve africká bonsajová škola je vďaka špecifickým stromom a prístupu zaujímavá a získala si aj rešpekt ortodoxných Japoncov. U nás sa zasa používajú bežné odrody listnatých aj ihličnatých stromov.

Vďačné bonsaje

A ešte jedna vec je podľa pestovateľa dôležitá. „Bonsajisti vedia zmenšiť strom, ale nemenia prírodu. Rešpektujeme jeho špecifiká, vegetačné obdobia, potreby. Niektoré techniky ako tvarovanie konárikov drôtmi – drôtovanie vyzerajú drsne, stromu je po nich lepšie,“ zdôrazňuje Alena Ondejčíková. „Keď majú vetvičky systém, prevzdušní sa koruna a dochádza k intenzívnejšej fotosyntéze, na rastlinu sa chytá menej škodcov. Tvarovanie teda spôsobuje, že je strom nielen krajší, ale aj zdravší.“

Vladimír Ondejčík zasa zdôrazňuje, že všetko treba robiť s mierou. „Keď presádzam, tak netvarujem a opačne. Bonsaj vyžaduje veľkú trpezlivosť, nedá sa všetko naraz, ale potom sa odvďačí.“

Umenie bonsajov navyše nie je len o pestovaní, ale aj o estetike, nejde iba o rastlinky, ale o celkový dojem z harmónie rastliny, misky, prípadne ďalších prvkov ako skalky či útvarov z mŕtveho dreva. Bonsajista je teda predovšetkým dizajnér.

Vladimír Ondejčík názorne predvádza, ako na rastlinky. Naozaj to nevyzerá príliš komplikovane, aj nástroje sú pomerne jednoduché. Každý si môže vybrať bonsaj podľa svojho temperamentu - či čisté línie, alebo dramatické krivky, ihličie alebo lístie, niektoré stromčeky krásne zakvitnú a dokonca aj majú plody, ale tie nie sú miniatúrne, ale takmer normálnej veľkosti, tak sa ich môže nechať len malý počet. Iné zasa odpudzujú hmyz alebo krásne voňajú a pri strihaní môžete lístky použiť do šalátu. Možností je množstvo.

Pokoj do bytu

Od pestovania vlastných bonsajov môže odradiť názor, že sú nesmierne náročné na starostlivosť. „Je pravda, že bonsaj treba tvarovať, ale to sa dá zvládnuť,“ hovorí Vladimír Ondejčík. „Niektoré sú náročnejšie na zavlažovanie, iné menej, sú aj bonsaje-sukulenty, ktoré sú úplne nenáročné. Dalo by sa povedať, že čím viac na ne budete zabúdať, tým budú krajšie,“ smeje sa. Nemusí byť cieľom robiť vrcholovú bonsajistiku s komplikovaným tvarovaním, radosť nám urobia aj jednoduché stromčeky.

„Ak nám niekto donesie bonsaj, samozrejme, pomôžeme mu ho vytvarovať, ale oveľa radšej som, keď to ľudí naučím, aby si to robili sami,“ hovorí Vladimír Ondejčík. „Je to ako hovoriť o Nepále a ísť tam osobne. V dnešnej uponáhľanej a stresovej dobe dáva pestovanie bonsajov pokoj duši a asi aj preto sú medzi slovenskými bonsajistami aj vrcholoví manažéri, ktorí naozaj nemajú času navyše.“

Nielen pre starcov

Bonsajista Peter Dušinský pracuje v poľnohospodárstve a k stromom a k prírode má blízko. „Bonsajistike sa venujem päť rokov. A koľko mám bonsajov? Štyri. Ale rastlín v miskách, ktoré sa bonsajmi len stanú, mám asi štyridsať. Dúfam, že to všetky prežijú.“ Je to skrátka beh na veľmi dlhé trate, hlavne ak sa rozhodneme vypestovať si stromček zo semena. V bonsajovej veľmoci – Japonsku je však trend iný. Na pestovanie sa dávajú ľudia až v penzijnom veku, pretože v tom produktívnom by naozaj nemali dosť času a energie starať sa o rastliny. Preto si kupujú rastliny už hotové.

„Keď som komunikoval s priateľmi z Japonska, páčilo sa im, že na Slovensku začínajú pestovať bonsaje aj mladí ľudia a to zo semena, takže si užijú celý proces,“ hovorí Ondejčík.

Potvrdzuje to aj japonskí publicista Masahiko Shiraki žijúci na Slovensku. „Pamätám si z čias, keď som žil v Japonsku, že bonsaje mali vždy imidž koníčka starých mužov. Počul som však, že v súčasnosti sa stávajú bonsaje obľúbené už aj medzi japonskými študentmi. Možno, že títo mladí ľudia, po tom čo sa dozvedeli, že bonsaje sú veľmi moderné v Európe, sňali z nich konečne nálepku stareckého hobby,“ hovorí Masahiko.
„S pestovaním bonsajov je to ako so životom,“ dodáva Vladimír Ondejčík. „Ak sa budete veľmi ponáhľať, len si ho skrátite.“