, ako v továrni. Až donedávna.
Mám rád dobré jedlo a ešte radšej ho pripravujem. Má to však háčik. V poslednom čase akoby z hrncov a tanierov mizla všetka chuť. Aj napriek tomu, že som začal kupovať najdrahšie suroviny chutí všetko rovnako. Kam sa podela výrazná chuť rajčín, kde zmizla vôňa uhoriek a prečo je kuracie mäso ako kus mokrej, osolenej špongie? Prečo krehký šalátový list chutí ako voda z vodovodu a mrkva zhnije skôr, ako ju donesiem z obchodu domov? Kdesi bude problém.
Sedím pri okne a pozerám sa na kus zeme za domom, kam som sa presťahoval pred dvomi rokmi. Ešte na jeseň tam stála stodola, do ktorej viac ako 40 rokov nezavítal jediný slnečný lúč a nekvapla jediná kvapka dažďa. Zostarlo a stalo sa nepotrebným. Ubitú, neúrodnú zem prikryl sneh a ani sýkorky nejavia záujem preskúmať ju, či tam nenájdu čosi do bruška.
Mám však plán. Ohnem chrbát a pokúsim sa založiť tam malú záhradku. Chcem vidieť ako sa semienka menia na rastlinky, túžim vidieť ako sa korienky a kvety menia na zeleninu. Chcem cítiť sviežu vôňu plodov zeme a ešte viac ochutnať ich. Vytiahnuť zablatenú mrkvu a cibuľu zo zeme, vylúsknuť zo struku zelený hrášok, siahnuť do kurína pre čerstvé vajíčko a vyčariť z nich čosi úžasne obyčajné na tanier.
Áno som darebák. Začať som mal už na jeseň, lebo na udupanom ihrisku nevyrastie nič. Neviem do čoho idem, neviem, či aspoň trochu uspejem. Nech sa stane čo sa má, pripravený som na všetko. Cap sa stane hospodárom. A vy budete môcť sledovať, pred akými nástrahami sa ocitnem a či dosiahnem svoj cieľ.
Mimochodom, spomínal som už, že za každú radu budem vďačný?
Autor: cap