Metropoly Západu obchádza strašidlo. Po nociach vyčíňajú komandá maskovaných postáv a mestu vtláčajú vlastný názor na verejnú zeleň. Keď skončí noc, do nového dňa sa špinavá ulica prebúdza o čosi krajšia, ako bola včera. Zanedbané podchody, nehostinné zákutia, ostrovčeky dopravných uzlov a plochy, ku ktorým sa nik nehlási - všade, kde vládla sivosť, z noci na deň môžu rašiť okrasné kvety, kríčky alebo políčka užitočnej zeleniny.
Guerilla gardening (guerilové záhradkárstvo) je aktivitou za vznešené ciele ale aj zábavou. Kým ekologickí teroristi plánujú nepriateľov prírody trestať, nová generácia to vidí inak. Víťazom je ten, kto vykoná dobrý skutok. Celé to pripomína scény filmu Keby tisíc klarinetov, kde sa tanky a pušky odrazu zmenia na neškodné hudobné nástroje – v tomto prípade semená, trávy a rastliny.
O povolenie partizán nežiada, no po čine sa málokto sťažuje a výhodou tiež je, že bunku guerilových záhradníkov v mieste bydliska môže založiť každý. Z kolónii pri meste sa záhradničenie presúva do centier a zo záľuby dôchodcov je trend, akému podľahla aj alternatívna mládež.
Záhradníčenie je zdravé
Čo ju k tomu vedie? Niekedy prostá snaha vylepšiť okolie, ako mali vo zvyku okrášľovacie spolky, ktoré u nás mali tradíciu a neskôr vymizli. Tiež sa vedú spory, či do hnutia guerilových záhradníkov zaradiť pestovateľov marihuany – argument proti je, že ťažko, keďže záľubu prezentujú potajme a neskrášľujú zeleňou verejný priestor. Iní majú praktické pohnútky.
Mestá závisia od potravín z vidieku a ako uvádza Wikipédia, do supermarketu v meste tovar cestuje v priemere pol druha tisíca kilometrov. V čase, keď letia potraviny s nálepkou bio a známym miestom pôvodu, je dobrou voľbou políčko vlastných plodín. Mrkvu či paradajky tak ochutnáte z vlastnej úrody, a to priamo v meste. Iným motívom mestského záhradkára môže byť terapia. Lekári už vedia, že práca v záhradke osobe s telesnou či duševnou chorobou prináša uspokojenie a zlepšuje zdravotný stav.
Prečo je potom v mestách tak málo miest, kde sa tejto činnosti venovať? pýtala sa spisovateľka Elspeth Thompsonová z Veľkej Británie. Na jar podľahla rakovine a denník The Daily Telegraph, kam roky prispievala, na jej počesť vyhlásil súťaž, ktorá propaguje guerilla gardening a vyzýva skrášľovať verejné priestranstvá.
Výhody rastlín
Guerilla gardening v mnohom pripomína iný trend mestskej mládeže – squatting. Kým sqat je príbytkom či budovou obývanou nelegálne, bez súhlasu majiteľa, komandá záhradkárov si prisvoja priestor, ktorý pretvoria na svoj, zelený, obraz. Na rozdiel od squatterov verejnosť je málokedy proti.
Výčitky, ak sa objavia, skôr mieria na kvalitu pestovaných potravín. Sú rastlinné druhy, ktorých metabolizmus zo zamorenej pôdy vytiahne ťažké kovy a iné toxické látky, ktoré uloží vo svojich bunkách. Výhodou je, že takto možno kultivovať celé oblasti, znečistené napríklad silnou dopravou. No je tu aj mínus. Ak plodiny pestované v zaľudnenej metropole plánujete na konzum, musíte byť opatrný – to, že väčšina potravín pochádza z vidieka, má predsa len svoj význam.
Chcete sa stať zeleným partizánom a neviete ako na to? Možnosti sú dve. Pridať sa k bunke, ktorá už vo vašom meste pôsobí, alebo založiť vlastnú. Návody spolu s tipmi zákutí, kde je najlepšie začať, núkajú webstránky ako guerillagardening.org.